Transformácia odporu v praxi
V roku 2020, v marci, sedemnásteho dňa, som mal absolvovať operáciu... tri dni pred týmto termínom mi oznámili, že vzhľadom na protipandemické opatrenia sa všetky operácie rušia.
Predtým boli predoperačné vyšetrenia a konzultácie s chirurgom vedené nie práve v „konštruktívnom duchu“, pretože moje vnútorné nastavenie sa dalo nazvať „vrodený odpor a nedôvera voči všetkému čo sa spája s farmaceutikou, nemocnicou, lekárom....“ Situácia ktorá nastala, môj odpor ešte zvýraznila a bolesť tela spojená s obmedzením aktivít a pohybu v prírode priam vyzývala k hnevu, rezignácii, boju, strachu... Na druhej strane sa moja ego-myseľ upriamovala na hľadanie alternatívnych riešení, hoci bolo evidentné, že túto fyzickú dispozíciu nie som schopný bez odborného vonkajšieho zásahu vyriešiť. V decembri toho istého roku som urobil nový pokus o vstup na operačnú sálu. Avšak nutnosť testov, nemožnosť celkovej anestézy a iné výhovorky a vplyvy mi opäť „zahatali cestu“. A nielen telo, ale aj myseľ sa začala konečne unavovať....:)
„Možno by mi bolo jednoduchšie spracovať ten odpor, odpustiť sebe, i všetkému tomu vonkajšiemu systému, požiadať v Duchu o odpustenie...“ - to bol možno môj najlepší vianočný dar.
A začali sa diať zázraky (na vysvetlenie: zázrak vnímam ako stav, kedy prestávam hodnotiť a posudzovať čokoľvek na dobré a zlé, ale stávam sa vedomým pozorovateľom toho, že všetko je to len a len hodnotenie z pozície obsahu mysle a jej programových vzorcov...)
Moja myseľ sa dala inšpirovať srdcom a komunikácia s novými lekármi, ktorí mi boli „daný Vesmírom do cesty“, vyústila do veľmi srdečného a konštruktívneho dialógu. Mnohé technické podmienky (testy, ruška, termíny...) sa odohrali vo vzájomnom súlade mňa i lekárov...
Odpor v mysli nahradil súcit, rešpekt, vzájomnosť, tolerancia...
A ja presne rok a týždeň po prvom termíne s pocitom dobre vykonanej vnútornej práce a s dôverou v Silu Jednoty líham na operačný stôl... Ďakujem bolesti tela za posolstvo falošného programu „oddelenosti“ a z neho prameniaceho „odporu“. Telo splnilo, ako nástroj Duše a Ducha, svoju úlohu a ja s vďakou umožňujem jeho „čiastočnú renováciu“..:)
A moja Bytosť je vďačná a teší sa, že sa smela podieľať v tejto dobe na spolutvorení takých vzácnych a potrebných Energií ako sú odpustenie, súcit, tolerancia a vzájomnosť. Vedome vkladám tieto Energie do týchto viet, nech sú nápomocné všetkým tým krásnym Bytostiam, ktoré túžia zmeniť akýkoľvek „odpor“ na Pokoj, „oddelenosť“ na Jednotu, „smútok“ na Radosť a „bezmocnosť“ na Dôveru...Nech sa deje!
Vo vďačnosti za túto skúsenosť
Janko
